sex, drogy a jazz (a hipsteri)

Osobne si myslím, že keby v školách upustili od starých komunistických osnov, stali by sa minimálne dve veci.

Jednak by decká začali viac čítať, lebo existuje množstvo zaujímavejších kníh ako Chrám matky božej v Paríži (sorry no..), a prestali by si mýliť dojmy a pojmy.
A teraz k veci…

BEAT GENERATION, alebo teda hnutie, ktoré sa formovalo v 50-tych rokoch 20. storočia najmä v USA, ale v menšej miere zasiahlo aj Európu. V škole nám maximálne povedali, že išlo o nezodpovedných večných tulákoch, ktorí hodovali drogám a orgiám, nezaujímalo ich nič len divoké večierky v rytmoch jazzu.
Túžili po slobode, viacerí vyznávali náboženstvo ďalekého východu – zen budhizmus. Boli to bohémovia, ktorí odmietali americký sen a ideál mladého úspešného Američana a chceli ísť vlastnou cestou.

Určite na tom bude niečo pravdy, no predovšetkým to bola skupina, ktorá sa neformovala len v baroch, ale hlavne na univerzitnej pôde.
Názov „Beat“ ako prvý použil Herbert Hunckle v zmysle zbitý či unavený. No autori sa viac prikláňali k pozitívnejším významom, ako blažený či hlučný.
Na charakter beatnikov ako skupiny mala vplyv doba, v ktorej skupina formovala.  Bolo po druhej svetovej vojne a v Amerike sa rozpínala konzumná spoločnosť, ktorou oni pohŕdali. Nesnažili sa s ňou bojovať, ale hľadali únik z nej. Preto tie drogy, večierky do rána bieleho či dlhé cesty naprieč Amerikou a s tým spojené dočasné zamestnania, ale aj orientálne náboženstvá a meditácie. No oveľa dôležitejšia bola ich literárna výpoveď.
Táto skupina sa sformovala v New Yorku, no jej predstavitelia sa presťahovali do San Francisca. (Ako správni turisti si nenechajte ujsť North Beach.)
Čitateľa sa snažili zbaviť nudy v literatúre, a to pomocou verejných čítačiek v kaviarňach či na uliciach za sprievodu jazzovej hudby. Hovorový jazyk, ktorý používali ich k davom priblížil ešte viac.
Rozvoju hnutia veľmi napomohol Lawrence Ferlinghetti, ktorý vlastnil vydavateľstvo City Light Books a publikoval autorov hnutia.

Hlavnými predstaviteľmi bol Allen Ginsberg, Jack Kerouac, William Borroughs.
Neal Cassady síce nikdy sám nič nepublikoval, no pre ostatných bol veľkou múzou. S Ginsbergom mal ľúbostnú aféru a s Kerouacom absolvoval niekoľko roadtripov. Inšpiroval sa ním v jeho druhej, nepochybne najznámejšej, knihe On The Road. O Jackovi ešte bude reč 😉

Jack a v pravo Neal Cassady

Čo sa týka tých dojmov a pojmov spomínaných na začiatku, mala som na mysli konkrétne slovo hipster. Dnes skloňované v každom druhom komente na facebooku.

Ale myslím si, že len málo kto vie, že ho ako jeden z prvých použil práve Kerouac. Ale nie v dnešom zmysle, ktorý popisuje skôr pózera hľadiaceho na svet cez displej svojho iPhone 6+-. Nazval tak človeka, ktorý stopuje po svete a nie je zaujímavý pre svoju flanelovú košeľu, ale pre jeho mimoriadneho ducha.

Advertisements

wishlist (alebo aj: neviem sa dočkať!)

Nebudem robiť nekonečné wishlisty, pretože s nastávajúcim obdobím Vianoc, skúškového a bakalárok je to nereálne. Navyše keď po každej návšteve kníhkupectva odchádzam o dosť ľahšia. (Bohužiaľ len po finančnej stránke, kilá sa ma držia ako kliešť – ale to len tak BTW :D)

Takže zvolila som tri knižky, po ktorých už dlhšie pokukujem.

1. Wonder R.J. PALACIO

Knižka ospevovaná všade, kde sa pozriem. Dokonca je k nej aj vydanie citátov na povzbudenie či inšpiráciu. Aj to chcem 🙂
Ak by niekto nevedel o čo ide, je to príbeh o chlapcovi, chce žiť jednoducho obyčajný život ako ostatné deti. Avšak narodil sa s niečím, čo lekári nazvali “malé abnormality”.
Ako nápad sa mi to zdá veľmi zaujímavé a o tejto knižke ešte určite napíšem.

image

2. This Star Won´t go out  ESTER EARL

Knižka ktorá inšpirovala Johna Greena k napísaniu The Fault in Our Stars. Stretla som sa z názorom, že je lepšia ako samotné TFIOS, pretože ide o reálny príbeh. Sama som zvedavá…
image

3. On The Road  (The original scroll) JACK KEROUACK 

On the road je známa snáť každému. Ak náhodou nie, Kerouack patrí do skupiny beatnikov a toto dielo, tak ako aj vačšina ostatných je autobiografické. Popisuje jeho cestou naprieč Amerikou a je plné túžby po živote, ktorá sa ťažko popisuje. Proste treba prečítať. Zaujímavosťou je, že túto knihu písal nonstop tri týždne na jeden arch papiera.
Upravenú verziu mám zatiaľ rozčítanú, ale určite by som si chcela prečítať aj originál – teda verziu bez akýchkoľvek odstavcov ale hlavne úplrav v samotnom obsahu- proste len prúd myšlienok. 

Mimochodom, bola aj filmovo spracovaná, ale o tom potom…

image

zdroj obrázkov: google.com