Jo Nesbø a jeho premyslené detektívky

Nebude to žiadna recenzia… Len mám potrebuje podeliť sa s vami o pocity a dojmy z práve dočítanej knihy, ale trochu inak 🙂

O tom že Jo Nesbø  je v súčastnosti jeden z najlepších vo svojom žánre niet pochýb. Musím sa priznať, že som prečítala len 3 jeho knihy (zatiaľ). Určite ale nemienim zostať pri tomto čísle.

Pán autor

Kniha číslo 1

Prvá bola Syn. Náhodou som na ňu natrafila v práci – áno, viem, je to neetické, v práci sa má pracovať a nie hltať severské detektívky, ale po prečítaní prvých pár strán som proste nemohla odolať a čítala som ďalej. Úplne ma jeho štýl pohltil. Napätie na každej strane, prudký vývoj textu a zvraty v deji, ktoré vás jednak zmätú, ale zároveň nedovolia zavrieť knihu skôr, ako sa dostanete na poslednú stranu.

Ďalšia kniha, ku ktorej som sa dostala je Snehuliak. To bola chyba. Kniha samotná bola úžasná, dokonca som ju čítala v angličtine, čo mi väčšinou predsa len trvá dlhšie ako v mojom rodnom jazyku, ale nedala som sa zastaviť a prečítala som ju v priebehu 2-3 večerov.

Chyba bola, že som si vybrala práve ju. Patrí do série kníh, v ktorých zohráva hlavnú úlohu Harry Hole, detektív s nadštandardnými vyšetrovacími schopnosťami.Avšak mala som ísť od začiatku. Jednotlivé knihy sú pomedzi sebou popreplietané, a v pokračovaniach často natrafíte na narážky na predchádzajúce príbehy. Samozrejme, veľkou súčasťou série je aj Harryho osobný život, ktorý nie je o nič menej napánavejší ako samotné vyšetrovanie vrážd!

Jo Nesbo - POLICE

Posledná kniha, ktorú som zatvorila pred pár minútami je Polícia, zaťiaľ posledná zo série. Opäť chyba, alebo moja blbosť, že som nebola viac trpezlivá, neprečítala si radšej ostatné… Ale! Nemohla som odolať, keď som v jednom čarovnom second-handovom madridskom kníhkupectve našla jeden výtlačok. Proste tam na mňa čakal 😀

Polícia je skvelá. Ale priznávam, strácala som sa v deji, hlavne na začiatku, pretože silne nadväzuje na predchádzajúcu knihu Prízrak. Aj napriek tomu dávam plný počet bodov. Len ma niekedy celkom štve, že Jo Nesbø  s nami tak zametá… V skratke, nič nie je také, ako na prvý, druhý alebo tretí pohľad vyzerá. Je to špekulant 😉

Divergent Series

Divergent, Insurgent, Allegiant, Four

Trilógiu DIvergent, ktorú napísala skvelá Veronica Roth azda netreba predstavovať. Po veľkom úspechu, ktoré zožali knihy, prišli filmy, najskôr Divergent a len nedávno bol sfilmovaný aj druhý diel Insurgent.

Prvý film som videla už dávno a veľmi sa mi páčil. Po knihách som siahla v podstate z nudy, ale raz som sa začítala a nevedela som sa od nich odtrhnúť.

Ak by niekto nevedel o čo ide, dej sa odohráva v Chicagu, ktoré od zvyšku sveta (alebo nech je tam už čokoľvek) oddeľuje vysoký plot.
Spoločnosť v meste je rozdelená do piatich frakcií, pričom pre každú je charakteristická určitá vlastnosť. Inteligencia, odvaha, úprimnosť, mierumilovnosť a obetavosť. Vo veku 16 rokov sa každý podrobí testu, ktorý ukáže, do ktorej frakcie sa najviac hodí.
No u Beatrice, alebo neskôr len Tris, tento test akosi nezafunguje, a namiesto jedného výsledku jej ukáže až tri. Nakoniec sa rozhodne opustiť svojich rodičov a frakciu Sebazaprenie a rozhodne sa pre Neohrozenosť. Z drobného, krehkého dievčaťa sa počas iniciačnej skúšky stane tvrdá žena, ktorá nemá problém zmlátiť veľkých svalnatých chlapov.
Samozrejme, čo by to bolo za príbeh bez lásky J
Nebudem hovoriť, čo a ako sa stane, kto čítal vie, kto nečítal, nechcem vám kaziť zážitok.

Chcem len povedať, že Veronicu Roth veľmi obdivujem, lebo trilógiu napísala pomerne mladá (teraz má tuším 25). Navyše je prepletená postavami – sem tam som sa medzi nimi už strácala, ale to je možno preto, že som knižky nečítala, ale hltala.

Okrem toho, vykreslenie vzťahu s Tobiasom (Four/Štyri – ako len chcete) bolo veľmi realistické, páčilo sa mi, že sa na seba nevrhli hneď pri prvom stretnutí, ale išlo to pomaly a vybudovali si naozaj silný vzťah.

Čo sa mi nepáčilo je, že Veronica nechala vyvraždiť polovicu hrdinov. Tak už asi chápem, prečo sú Hry o tróny také populárne 😀 Ale naozaj je nutné robiť dramatické závery. Ja stále chcem veriť na happy endy J
Hlavne čo sa tretej knihy týka, čakala som nejaké razantnejšie odhalenie, čo je vlastne za plotom. Toto mi prišlo popri celej sérii ako trošku nuda, ale koniec koncov, Veronicin spisovateľský talent a množstvo zvratov aj z takéhoto rozuzlenia urobil čitateľnú a zaujímavú knihu.

Príbeh, ktorý v sebe zahŕňa romantiku, akciu a trošku sci-fi s psychologickým podfarbením s vami ostane ešte dlho, ako položíte poslednú knihu.
Okrem toho, Veronica dodatočne vydala knižku s názvom Four, v ktorej nájdete príbeh mladého Tobiasa a je vraj posledný kúsok skladačky v tejto sérii. Neviem, priznám sa, že po prečítaní týchto troch som sa na ňu ešte neodhodlala. Stále spracovávam vývoj deja a nechcem si pokaziť dojmy. Aj keď je vraj skvelá!

Divergent❤️😱

Každopádne knižky vrelo odporúčam, myslím že im pridalo aj herecké obsadenie vo filme. Shailene Woodley mám rada odkedy som ju videla prvý krát hrať (a nie, nebolo to v TFIOS). A Theo James, ktorý má už cez 30, ale zahral si 18 ročného Tobiasa je proste skvelý. A pekný!
Ak by som mala zhodnotiť filmy, len stručne: Divergent super, Insurgent som ani nedopozerala. Ako samostatný film možno áno, ale ako film na základe knihy o ničom. Veľa zmenených pasáží a celkovo sa mi dej zdal príliš umelo prifarbený, len aby získal na akčnosti.

Denník Anny Frankovej

Práve som dočítala. 

A musím s niekým zdieľať dojmy, ktoré vo mne táto jedinečná knižka zanechala.

Vždy ma zaujímala literatúra z obdobia druhej svetovej vojny. Vlastne to obdobie ako také ma úplne fascinuje.
Možno práve preto sa ma tento príbeh tak dotkol. O to viac, že to nie je fikcia, ale skutočné udalosti ktoré prežívala naozajstná Anna.

Anna bolo židovské dievča, a taktiež jej hrozil strašný osud, podobne ako ostatným židom v tých časoch.
Preto sa aj so svojou rodinou, mamou, otcom a staršou sestrou rozhodli ukryť v zadnom dome firmy Opekta, ktorú vlastnil jej otec, Otto Frank. To bolo v roku 1942.
Anna ešte predtým dostala na narodeniny zošit, z ktorého sa rozhodla urobiť svoj denník. Zapisovala si každodenné udalosti, ktoré v zadnom dome prežívali.
Bolo veľmi zaujímave sledovať život mladého dievčaťa, ktoré je uväznené spolu s ďalšími siedmimi ľuďmi a nesmie ani len nos z domu vystrčiť.
Napriek tomu, že si Anna uvedomovala, že má oproti ostatným židovským deťom obrovské šťastie, predsa len vo svojom denníku snívala o živote bez vojny, o prírode a o budúcnosti. A samozrejme aj o láske. V dome sa s ňou ukrýval Peter, do ktorého sa potupne zamilovala. V dnešnej dobe je úplne úžasné sledovať, akí boli hanbliví a zdržanliví.
Knižka vás bezpochyby chytí za srdce. O vojne a o holokauste sme počuli už veľa, ale prežívať každý deň s človekom, ktorý sa bojí toho najhoršieho, no napriek tomu si dovolí snívať, robiť plány do budúcna…
Navyše, Anna bola veľmi múdra a na svoj vek vyspelá. Hovorila niekoľkými jazykmi, učila sa dejepis, ktorý patril medzi jej najväčšie koníčky spolu s dejinami umenia a mytológiou.
Obdivuhodné na 14 ročnom dievčati bolo, že si dokázala priznať vlastné chyby a chcela sa polepšiť. Naozaj, Anna by mohla byť príkladom pre veľa dnešných dievčat, nielen v jej veku, ale aj pre starších, dospelých ľudí.

Myslím, že v tomto prípade nie je potrebné robiť tajnosti, každý vie, ako príbeh dopadne. Ak nie, a nie ste ani zvedaví, nečítajte ďalej 🙂

O tom, že v zadnom dome Opekty sa ukrýva skupina židov sa samozrejme dozvie gestapo, a všetkých odvedie do koncentračných táborov.A to len niekoľko mesiacov pred koncom vojny!
Bohužiaľ, všetci postupne umierajú. Áno, aj Anna. Veľmi by som si priala, aby všetku tú hrôzu prežila. Myslím, že by dokázala v živote ešte veľké veci.
Jediný kto prežil, bol jej oco Otto Frank, ktorý sa zaslúžil o publikovanie Anninho denníka. Ona sama po vojne chcela napísať knihu s názvom Zadný dom. Možno aspoň takto sa z časti splnili jej sny.

Knižku vrelo každému odporúčam. Od prvej stránky až po tú poslednú 🙂
A ak by ste mali cestu do Amstrerdamu, nezabudnite navštíviť dom, kde sa Anna ukrývala. Urobili z neho totižto múzeum:

Keby ste chceli vedieť viac tu je stránka venované Anne a jej denníku.

Že kniha postavená na stretnutí dvoch tínedžerov pochádzajúcich z úplne odlišného prostredia je len nudné klišé?

Veľká chyba! 

Eleanor & Park je jasný dôkaz.

Áno, už sme videli dvoch stredoškolákov, ktorý si k sebe nájdu cestu prostredníctvom náhody (a nutnosti), komiksov a hudby.. . Aj komplikované rodiny, obludných nevlastných otcov. Bežné problémy všetkých čerstvo zamilovaných tiež. Ale Eleanor a Parka sme ešte nevideli.

Eleanor sa vracia domov k matke a nevlastnému otcovi, s ktorým nemá práve dobrý vzťah. Konkrétnejšie – nenávidia sa a aj preto žije v neustálom strachu, čo sa u nich doma bude diať. A nie je to ani typická knižná postava. Je charakterizovaná ako “plus size” s červenou kučeravou hrivou a bláznivým štýlom obliekania. Dievča to vôbec nemá ľahké, nevlastný otec jej strpčuje a sťažuje dokonca aj každodenné rutinné záležitosti.

A Park… z polovice Kórejec,  pochádza z fantastickej rodiny, rodičia sa ľúbia aj po rokoch, má všetko, čo chce, respektíve potrebuje.

Stretnú sa v autobuse, a je skvelé sledovať, ako sa z dvoch úplne cudzích ľudí, ktorý medzi sebou dlho dlho neprehovoria ani slovo stanú také veľké lásky 🙂

Niektoré časti knižky ma privádzali do stavu zhrozenia, kedy som chcela vstúpiť do deju a niečo s tým urobiť. Ale na druhej strane, to boli práve tie okamihy, ktoré vám nedovolia sa od knižky odlepiť a musíte ju dokončiť.

Okrem toho, táto knižka patrí medzi tie, keď si na konci poviete, čočočočočooo? toto nemôže byť koniec! ešte aspoň pár viet, prosíím.

Na jednej vete sa dokážete smiať a zároveň aj plakať, Rainbow Rowell proste písať vie 🙂

Okrem toho, aj keď má knižka ten najmilších a najkrajší obal a je zaradená do kategórie Young Adult, úplne bez problémov ju odporúčam aj vyšším vekovým kategóriám (tiež už dávnejšie nie som teen :D). Dôvod je prostý – charaktery sú také reálne, že každý sa dokáže vžiť do ich úloh po prvých pár stranách a príbeh si naplno vychutnať.

Welcome and… GIVEAWAY!

Aby som vás tu pekne privítala, rozhodla som sa urobiť GIVEAWAY 🙂

Asi to nebude niečo univerzálne pre každého, ale možno poteší, ak nie , rozhodne to môžete využiť ako darček k blížiacim sa Vianociam pre nejakého štastlivca, podľa vlastného výberu 😉

O čo sa jedná?

Obal na iPad mini – na výber budú dva dizajny. Výherca tak má možnosť voľby 🙂

Čo pre to urobiť?

– like na našu FB stránku tu: 7bluedots
– do komentára napísať knižku, ktorá ti najviac v poslednom čase prirástla k srdcu (ak máš blog, tak aj link naň poteší:) + ktorý obal chceš
– a samozrejme email, nech výhercu vieme vystopovať a kontaktovať

HEAD CASE WATER DEITY GODDESSES OF ELEMENTS BACK CASE COVER FOR APPLE iPAD MINIHEAD CASE FORESTS EARTH TIME PROTECTIVE HARD BACK CASE COVER FOR APPLE iPAD MINI

 

Taaaak, prajem GOOD LUCK 🙂

p.s.: súťaž nie je časovo obmedzená, ALE! vyhodnotím vtedy, keď sa nás na facebookovskej stránke zíde presne 111 (čo nie je až tak veľa:)

 

 

sex, drogy a jazz (a hipsteri)

Osobne si myslím, že keby v školách upustili od starých komunistických osnov, stali by sa minimálne dve veci.

Jednak by decká začali viac čítať, lebo existuje množstvo zaujímavejších kníh ako Chrám matky božej v Paríži (sorry no..), a prestali by si mýliť dojmy a pojmy.
A teraz k veci…

BEAT GENERATION, alebo teda hnutie, ktoré sa formovalo v 50-tych rokoch 20. storočia najmä v USA, ale v menšej miere zasiahlo aj Európu. V škole nám maximálne povedali, že išlo o nezodpovedných večných tulákoch, ktorí hodovali drogám a orgiám, nezaujímalo ich nič len divoké večierky v rytmoch jazzu.
Túžili po slobode, viacerí vyznávali náboženstvo ďalekého východu – zen budhizmus. Boli to bohémovia, ktorí odmietali americký sen a ideál mladého úspešného Američana a chceli ísť vlastnou cestou.

Určite na tom bude niečo pravdy, no predovšetkým to bola skupina, ktorá sa neformovala len v baroch, ale hlavne na univerzitnej pôde.
Názov „Beat“ ako prvý použil Herbert Hunckle v zmysle zbitý či unavený. No autori sa viac prikláňali k pozitívnejším významom, ako blažený či hlučný.
Na charakter beatnikov ako skupiny mala vplyv doba, v ktorej skupina formovala.  Bolo po druhej svetovej vojne a v Amerike sa rozpínala konzumná spoločnosť, ktorou oni pohŕdali. Nesnažili sa s ňou bojovať, ale hľadali únik z nej. Preto tie drogy, večierky do rána bieleho či dlhé cesty naprieč Amerikou a s tým spojené dočasné zamestnania, ale aj orientálne náboženstvá a meditácie. No oveľa dôležitejšia bola ich literárna výpoveď.
Táto skupina sa sformovala v New Yorku, no jej predstavitelia sa presťahovali do San Francisca. (Ako správni turisti si nenechajte ujsť North Beach.)
Čitateľa sa snažili zbaviť nudy v literatúre, a to pomocou verejných čítačiek v kaviarňach či na uliciach za sprievodu jazzovej hudby. Hovorový jazyk, ktorý používali ich k davom priblížil ešte viac.
Rozvoju hnutia veľmi napomohol Lawrence Ferlinghetti, ktorý vlastnil vydavateľstvo City Light Books a publikoval autorov hnutia.

Hlavnými predstaviteľmi bol Allen Ginsberg, Jack Kerouac, William Borroughs.
Neal Cassady síce nikdy sám nič nepublikoval, no pre ostatných bol veľkou múzou. S Ginsbergom mal ľúbostnú aféru a s Kerouacom absolvoval niekoľko roadtripov. Inšpiroval sa ním v jeho druhej, nepochybne najznámejšej, knihe On The Road. O Jackovi ešte bude reč 😉

Jack a v pravo Neal Cassady

Čo sa týka tých dojmov a pojmov spomínaných na začiatku, mala som na mysli konkrétne slovo hipster. Dnes skloňované v každom druhom komente na facebooku.

Ale myslím si, že len málo kto vie, že ho ako jeden z prvých použil práve Kerouac. Ale nie v dnešom zmysle, ktorý popisuje skôr pózera hľadiaceho na svet cez displej svojho iPhone 6+-. Nazval tak človeka, ktorý stopuje po svete a nie je zaujímavý pre svoju flanelovú košeľu, ale pre jeho mimoriadneho ducha.