sex, drogy a jazz (a hipsteri)

Osobne si myslím, že keby v školách upustili od starých komunistických osnov, stali by sa minimálne dve veci.

Jednak by decká začali viac čítať, lebo existuje množstvo zaujímavejších kníh ako Chrám matky božej v Paríži (sorry no..), a prestali by si mýliť dojmy a pojmy.
A teraz k veci…

BEAT GENERATION, alebo teda hnutie, ktoré sa formovalo v 50-tych rokoch 20. storočia najmä v USA, ale v menšej miere zasiahlo aj Európu. V škole nám maximálne povedali, že išlo o nezodpovedných večných tulákoch, ktorí hodovali drogám a orgiám, nezaujímalo ich nič len divoké večierky v rytmoch jazzu.
Túžili po slobode, viacerí vyznávali náboženstvo ďalekého východu – zen budhizmus. Boli to bohémovia, ktorí odmietali americký sen a ideál mladého úspešného Američana a chceli ísť vlastnou cestou.

Určite na tom bude niečo pravdy, no predovšetkým to bola skupina, ktorá sa neformovala len v baroch, ale hlavne na univerzitnej pôde.
Názov „Beat“ ako prvý použil Herbert Hunckle v zmysle zbitý či unavený. No autori sa viac prikláňali k pozitívnejším významom, ako blažený či hlučný.
Na charakter beatnikov ako skupiny mala vplyv doba, v ktorej skupina formovala.  Bolo po druhej svetovej vojne a v Amerike sa rozpínala konzumná spoločnosť, ktorou oni pohŕdali. Nesnažili sa s ňou bojovať, ale hľadali únik z nej. Preto tie drogy, večierky do rána bieleho či dlhé cesty naprieč Amerikou a s tým spojené dočasné zamestnania, ale aj orientálne náboženstvá a meditácie. No oveľa dôležitejšia bola ich literárna výpoveď.
Táto skupina sa sformovala v New Yorku, no jej predstavitelia sa presťahovali do San Francisca. (Ako správni turisti si nenechajte ujsť North Beach.)
Čitateľa sa snažili zbaviť nudy v literatúre, a to pomocou verejných čítačiek v kaviarňach či na uliciach za sprievodu jazzovej hudby. Hovorový jazyk, ktorý používali ich k davom priblížil ešte viac.
Rozvoju hnutia veľmi napomohol Lawrence Ferlinghetti, ktorý vlastnil vydavateľstvo City Light Books a publikoval autorov hnutia.

Hlavnými predstaviteľmi bol Allen Ginsberg, Jack Kerouac, William Borroughs.
Neal Cassady síce nikdy sám nič nepublikoval, no pre ostatných bol veľkou múzou. S Ginsbergom mal ľúbostnú aféru a s Kerouacom absolvoval niekoľko roadtripov. Inšpiroval sa ním v jeho druhej, nepochybne najznámejšej, knihe On The Road. O Jackovi ešte bude reč 😉

Jack a v pravo Neal Cassady

Čo sa týka tých dojmov a pojmov spomínaných na začiatku, mala som na mysli konkrétne slovo hipster. Dnes skloňované v každom druhom komente na facebooku.

Ale myslím si, že len málo kto vie, že ho ako jeden z prvých použil práve Kerouac. Ale nie v dnešom zmysle, ktorý popisuje skôr pózera hľadiaceho na svet cez displej svojho iPhone 6+-. Nazval tak človeka, ktorý stopuje po svete a nie je zaujímavý pre svoju flanelovú košeľu, ale pre jeho mimoriadneho ducha.

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s